Prvá písomná zmienka o území našej obce pochádza z roku 1254.

Jej názov sa ustálil až v nasledujúcom storočí.

29. august 1370
My, prepošt Ján a Konvent cirkvi sv.Kríža v Lelese dávame týmto na známosť, že Ján, syn Jakubov a jeho syn Gregor, ďalej Jakub a Mikuláš, synovia Ladislava, Imrich, syn Andreja, Michal, syn druhého Andreja, Pankrác a Jakub, jeho synovia, Ladislav a Mikuláš,synovia Vavrinca z Michaloviec, na jednej strane a na druhej strane šľachtici z Čemerného, Nacinej Vsi a Lesného, prišli osobne pred nás a spomenutí šlachtici z Michaloviec nahlas vypovedali, že oni až doteraz vyžadovali a prikazovali vyžadovať od jobagiónov a ľudí horeuvedených šľachticov z Čemerného, Lesného a Nacinej Vsi trhové poplatky. Avšak teraz, keďže títo šľachtici sa im snažili pomáhať v sporoch a vo vhodných príležitostiach, uvedené trhové poplatky, ktoré sa zvykli od tých šľachticov a ich jobagiónov požadovať, im celkom odpustili a odteraz vôbec nikdy nebudú od týchto šľachticov alebo ich sluhov a ich ľudí žiadne poplatky z trhu požadovať, čo sa v Michalovciach predtým požadovalo. Dané vo sviatok sv. Jána Krstiteľa.

(29.augusta) roku Pána 1370.
( preklad latinskej listiny, v ktorej sa naša obec vyskytuje prvýkrát - preložil Ing. M.Slaninka)

O najstarších dejinách Nacinej Vsi
Obec Nacina Ves leží v laboreckom výbežku východoslovenskej roviny na nánosovom vale Laborca . Priľahlý územný majetok bol do polovice 13. storočia vo vlastníctve uhorských kráľov a najstaršie priame písomné správy o ňom vznikli iba vtedy, keď kráľ daroval toto územie šľachticom. Až od 13.storočia sa totož v Uhorsku stalo pravidelnou zvyklosťou, že kráľ listinou potvrdil darovanie majetku šľachticovi. Zmena vlastníka tohto územia nastala v roku 1254. Vtedy kráľ Belo IV. daroval Gregorovi, synovi Nata, súvislý územný majetok dedín Lesné, Čemerné, siahajúci na východ po Laborec. Práve na juhovýchodnej časti darovaného územného majetku ešte v prvej polovici 13.storočia sídlili potomkovia strážcov uhorského pohraničia ( Mikita, Navalad), ktorí však pred rokom 1254 tie sídla opustili.

Nový vlastník tohto územia šľachtic Gregor mal päť synov. Jeden z nich mal meno Čegza a ten mal syna Nata. Po deľbách zdedeného majetku pripadli Natovi a jeho synom aj tie majetky, na ktorých prv sídlili strážcovia Mikita a jeho druhovia. Zemania si na nich vybudovali nové obydlia a nové zemianske sídliská dostali názvy odvodené od mien zemianskych vlastníkov. Až v roku 1370 sa však zachoval zápis názvu Nacinej Vsi. Ten bol odvodený od mena Nata ( nárečovo Naca ), Gregorovho vnuka. Okrem slovenského ľudového názvu Nacina Ves, charakteristického pre sídlisko zemianskeho pôvodu, vznikol aj maďarský, úradne používaný názov Natafalva.

NacinaVes vznikla teda ako zemianska osada na prelome 13.a 14. storočia, pričom sídliskovo nadväzovala na staršie osady Mikitu a iné, z prvej polovice 13.storočia. Okrem zemanov v nej bývalo aj niekoľko poddanských rodín. V jednej časti Nacinej Vsi dali zemania postaviť aj kostol, pravdepodobne v 14.storočí. Kostol bol zasvätený všetkým Svätým a bol filiálnym kostolom farského kostola v Lesnom. Avšak po úspešnom úsilí tunajších zemanov, v roku 1443 jágerský biskup povýšil filiálny kostol v Nacinej Vsi na farský kostol. Rímskokatolícki farári v ňom vysluhovali bohoslužby až do polovice 16.storočia. Po rozšírení a udomácnení náboženskej reformácie, v tunajšom kostole v 17. a začiatkom 18.storočia pôsobili evanjelickí kazatelia augsburského vyznania. V tom období bol kostol postavený ešte z dreva. Za protireformácie kostol opäť pripadol rímskokatolíckej cirkvi.

Nacinou Vsou tiahla krajinská cesta v smere juh - sever. Túto okolnosť sa usilovali využiť miestni zemania a zemepáni, aby sa dedina Nacina Ves rozvinula v mestečko, čo by prinieslo hospodárske výhody a príjmy aj zemanom. Podarilo sa im to v roku 1448, keď správca Uhorska Ján z Huňadu povolil konanie trhu každú stredu a jarmoku na sviatok 10 tisíc Markýzov, teda každoročne 22. júna v Nacinej Vsi. Nacina Ves patrila v 15. a 17. storočí k najmenším, najmenej rozvinutým mestečkám v Zemplínskej župe. Väčšinu jej obyvateľov tvorili roľníci, ktorí mali pravidelné, každoročné povinnosti ku kráľovi vo forme dane, k cirkvi v podobe desiatku z úrody obilia, ale najmä k zemepánom, teda miestnym zemanom vo forme dane aj deviatku z úrody obilia a dávok iných roľníckych naturálií.

V roku 1600 stálo v tunajšom sídlisku 20 obývaných domov roľníkov a remeselníkov, teda mešťanov, jedna - dve kúrie zemanov, kostol, fara, zaiste aj škola. Vtedajšie mestečko Nacina Ves malo okolo 120 - 150 obyvateľov.

V priebehu 17.storočia a najmä v dôsledku častých povstaní uhorskej šľachty proti habsburským kráľom a zvyšujúcich sa daní obyvateľstvo ochudobnelo a ubúdalo ho. Nepriaznivé okolnosti spôsobili, že v roku 1715 boli v Nacinej Vsi iba dve roľnícke domácnosti a aj v roku 1720 len štyri domácnosti. Okolo roku 1715 prežívali obyvatelia Nacinej Vsi najhoršie obdobie v celej dovtedajšej minulosti obce.

Pri Nacinej Vsi v stredoveku jestvovali osady, prípadne dediny s názvami Čudovce, Mikita, Navalad a Volica, ktoré však zankli.
(text prevzatý z knihy Nacina Ves 1245 - 1999, vydanej k 745. výročiu obce) 

Historická pečať obce